xixi

xixi

Každý máme svoj ​​šuplík, kam si ukladáme dôležité veci.......
Každý máme svoj ​​šuplík, kam si ukladáme dôležité veci.......
KUK

KUK

Všetky záhady sveta som vedel vysvetliť, od temna prachu zeme po zenit. Z pút myšlienok a klamov som sa oslobodil. Záhadu smrti neviem rozuzliť! Avicenna

Nič nemať, nič nechcieť, byť šťastný
Interview s Mnislavem Zeleným - Atapanou. O živote amazonských indiánov. "Hlavným krédom indiánov je totiž žiť v pokoji a izbe. Chcú si užívať života a neprajú si, aby ich niekto vyrušoval už len svojou prítomnosťou."
Ako ste sa dostal k indiánom?
indiáni.png
Ako mladíka ma priťahovala Amerika a zvlášť indiáni, ktorí boli symbolom čistého človeka. Zároveň v tom bolo čosi neznámeho a dobrodružného. Keď som teda zarobil peniaze v Londýne a Holandsku a vyrazil v 60. rokoch na svoj dvojročný vandrovku, bola mojím cieľom Amerika. A pretože mám rád všetko pôvodné a tradičné, vydal som sa radšej do Južnej než Severnej Ameriky. Začal som v Rio de Janeiro. Tento takmer symbol diaľky a exotiky mi umožnil mojej prvé kroky v Južnej Amerike a postupom rokov som sa dostal k indiánom.
Získal ste tiež indiánske meno Atapana. Ako k tomu došlo?
To je proces, ktorý sa nedá naplánovať. Ani som o tom neuvažoval. Keď sa to v roku 1989 stalo, bolo to pre mňa príjemné prekvapenie, ktoré vyplynulo z môjho dlhodobého približovania sa indiánom. Naučil sme sa byť pokorný voči nim aj ich kultúre, a to indiáni oceňujú. Dokázal som sa tiež prispôsobiť ich štýlu života a žiť tak, aby som im nevadil. Hlavným krédom indiánov je totiž žiť v pokoji a izbe. Chcú si užívať života a neprajú si, aby ich niekto vyrušoval už len svojou prítomnosťou. A prítomnosť belocha je pre nich stresujúce, ako hovoril už slávny brazílsky generál Rondon, nositeľ Nobelovej ceny a zakladateľ organizácie na ochranu indiánov. Indiáni cudzinca pustí k telu podľa toho, ako oni chcú. Nemožno tam "tlačiť na pílu", treba povedať "už mi dochádza peniaze, tak musím rýchlo ešte dosiahnuť svoje ciele"; tak to skrátka nefunguje.
Vy sa pravidelne do Amazónie vraciate. K akému kmeni?
Posledných desať rokov jazdím k etniku Yek'wana v južnej Venezuele na hraniciach s Brazíliou. Yek'wanů ich dohromady asi 6000, ale osada, kde bývajú, má zhruba 100 obyvateľov. Ostatné Yek'wané žijú hlbšie v pralese, niekoľko hodín plavby po rieke Caura. Táto menšia osada je takzvane na rozpadu; časť Yek'wanů sa pred tridsiatimi rokmi odtrhla od svojho kmeňa, pretože chcela byť bližšie našej civilizácii kvôli obchodu. Netušili, že tým zahájili proces rozpadu. Sú už postihnutí našej civilizácií, nemajú šamana - človeka, ktorý by ich držal nad vodou a dodával im hrdosť - a pomaly strácajú znaky svojej pôvodnej kultúry. Každý rok vidím, ako tam naša civilizácia preniká, ako jej podliehajú. A tento rozklad by som rád pozastavil s pomocou svojich kolegov - rád by som nasypal trochu piesku do súkolesia pokroku. Ten je totiž pre indiánmi negatívne, likviduje je. Vybral som Yek'wany preto, že - keď už sú takto blízko civilizáciu - im chcem pomôcť, avšak veľmi nenápadne a čo najmenej belošskú cestou. Skôr som do Amazónie jazdil bádať a začalo mi byť postupne trápne, že indiáni sú len predmetom môjho výskumu a nič z toho nemajú. Teraz tam teda jazdím s nimi žiť, oni žijú so mnou a zároveň im chcem prostredníctvom aktivít nadácie Veľká Amazónie pomôcť.
Akým spôsobom im pomáhate?
Napríklad pred tromi rokmi sme usporiadali zvláštne expedíciu. Staršina - bývalý náčelník - si prial pozrieť na miesto, kde sa narodil, a zároveň nás požiadal, aby sme my sami zahájili dokumentáciu magických rastlín a indiánskych rituálov. Mladú generáciu už staré tradície nezaujímajú a staršina sa obával, že sa smrťou starších sa tradícia stratí. S pomocou niekoľkých šamanov a mojich kolegov - etnobotanika a antropologičky - sme pripravili publikáciu s farebnými fotografiami a s názvami rastlín v miestnom jazyku i latinčine. Indiáni ale mali podmienku, že sa získané informácie nesmie dostať k belochom, pretože nechcú, aby niekto iný využíval ich prales. Pred rokom a pol som tak odovzdal staršinou jediný exemplár publikácie. To je súčasťou filozofie našej nadácie: pracujeme pre indiánmi, nie pre nás.
Ostatné Yek'wané sú teda ešte zdravé mimo civilizácie?
Áno, žijú hlboko v pralese, vysoko nad vodopádmi Pará a nikto z belošského sveta tam nemá povolený vstup. Ani turisti, odborníci, novinári, ani my, ktorí u iných Yek'wanů pôsobíme. A tak je to správne. Akákoľvek návšteva tam prináša civilizáciu a narúša kultúru Yek'wanů. Tí v odľahlých oblastiach majú doteraz svojho šamana, svoje jedinečné rituály a slávnosti. V pralese je skoro päťdesiat takých osád, na hornom toku Caura a Orinoka.
Ak opomenieme nebezpečenstvo z belošského sveta, existuje niečo, čo tieto indiánmi ohrozuje?
Neohrozuje je nič, pretože žijú v Amazónii niekoľko tisíc rokov stále rovnakým spôsobom. Je to jednoduchá, nízka kultúra, všetko potrebné na existenciu ďalších generácií vytvorili už ich pradávni predkovia. Jednoducho len žijú. Nemajú kam "spadnúť", sú stále dole. Preto je nemôže stretnúť osud iných kultúr, ktoré dosiahnu vrchol a potom tým hlbšie spadnú. Títo amazonskí indiáni prežili Sumer, Egypt, Rím, Grécko, Sovietskou ríši a ja verím, že keď ich necháme na izbe, prežijú aj nás. Nikam sa Neder; kto sa niekam derie, niekedy zakopne a spadne. Indiáni nie.
Poznáte dobre indiánsku aj našu kultúru. Sú podľa vás teda indiáni šťastnejší ako my?
Indiáni nič nemajú, nič nechcú a sú stále šťastní, čo my nemôžeme pochopiť: Ako sa môže mať niekto dobre, keď nič nemá? Indiáni proste žijú; v ich kmeňovom spoločenstve nikto nemá viac. Neminie chvíľka, kedy by sa neusmieval, radosť majú stále. Ich ciele sú nízke, a preto si ich ľahko splní. Najedia sa, napijú, pomilujú sa a hrajú sa s deťmi. Čo tiež chcieť od života viac? To my sa stále chceme mať lepšie, chceme niečo dosiahnuť. Mať väčšie auto a dom, mať inú manželku ... Nikdy nie sme šťastní, pretože keď to dosiahneme, už máme zase ďalší cieľ, takže nám šťastie uniká. Pokrok nás ženie ďalej, stále žijeme v budúcnosti. To indiáni nepoznajú.
Môžeme indiánmi niečím duchovne obohatiť my?
Myslím, že nie. Indiáni majú duchovno na vysokej úrovni, zatiaľ čo my sme ho dávno potlačili a nahradili materiálnom, biznisom a úspechom v práci. Indiáni všetko vnímajú duchovne: keď šaman lieči, tak skôr dušu než telo. Indián treba schopný komunikovať s rastlinami, čo my nechápeme, pretože sme od prírody odtrhnutí. Indiáni sa tak dokážu dostať k "tajomstvám prírody" - tá prestávajú byť tajomstvami, keď vieme, ako sa k nim dostať. Najmä šamani majú v tomto veľké schopnosti. Prežil som s šamanmi veľa času - môj adoptívny otec je šaman - a verím im.
Líšia sa niečím indiánske kmene v Amazónii?
Nie, sú prakticky rovnaké. Kultúra indiánov je determinovaná ich životným prostredím - v tropickom dažďovom pralese je obklopujú rovnakí živočíchy a rastliny. Indiáni sa líšia len vonkajšími znakmi - maľovaním, čelenkami a podobne.
Ako vysokého veku sa dožívajú?
V porovnaní s nami ide o nízky vek, priemerný vek je okolo tridsať rokov, pretože majú vysokú detskú úmrtnosť - 30 až 40 percent. Nehrozí sa toho, je to prirodzené, a preto je to správne. Len tí najschopnejší môžu žiť v ťažkom životnom prostredí ďalej. Poznám ale niekoľko šamanov, ktorým je šesťdesiat či sedemdesiatpäť rokov. Veľmi vláčenie životom sú ženy, pretože majú za sebou napríklad dvadsať pôrodov. Indiáni žijú celý život na plné obrátky, nepripravujú sa - ako my - na starobu. Zároveň žijú v zložitých klimatických podmienkach. Tropické pásmo je po arktickom najťažším životným prostredím, pretože Slnko z človeka vysáva všetku silu.
Akým jazykom hovoria?
Našťastie si zachovali svoj jazyk. Indiáni v osade, kam jazdím, teda hovorí yek'wansky. V miestnej škole je učiteľ najskôr učí práve yek'wansky, druhým jazykom je sanemština, ktorým hovorí okolité kmeň, a až potom sa učí španielsky.
Aký majú indiáni humor?
Neustále žartujú a majú aj veľmi tvrdé žarty, ostatne tzv. Kanadské žartíky pochádzajú od indiánov. Stále sa bavia, poštuchujú, robia si srandičky. Keď niekto zakopne, doberajú si ho. Ich humor nie je tak sofistikovaný ako ten náš, je jednoduchšia, ale prítomný naozaj každý deň.
Ako sa líši indiánska výchova od tej našej?
Indiáni majú inak než my nastavené medziľudské vzťahy, napríklad neďakuje a neprosí. Keď im prinesiem nejakú pomoc, tak nič nepovedia, robia akoby nič, až by to mohlo belocha zamrzet. Niektorí belosi sú z toho tiež rozčarovanie, ale musíme si vždy uvedomiť, že indiáni majú iné zvyky a konvencie ako my. Keď napríklad v roku 1973 zachránila naše expedície topiaci sa dieťa, neprejavili indiáni žiadny vďaku. Ich filozofia je nastavená odlišne: podľa nich sme chceli to dieťa zachrániť, ale neznamená to, že by sme mali očakávať vďaku či niečo iné. To by bol obchod - niečo za niečo - a to indián nepozná. Inou vecou sú dary; tie sú pre indiánmi veľmi dôležité, stále sa obdarúvajú. Aj my im vozíme dary a sami je potom dostávame - napríklad náhrdelníky, oštepy a ďalšie ich výrobky.
Dokážu byť indiáni tiež zlí?
Medzi všetkými skupinami ľudí sa nájdu určití jedinci, ktorí sú zlí alebo zákerní. U indiánov je ich ale minimum; málokedy dochádza k nejakým zločinom. O zločinoch sa len rozpráva legendy a poňatie zločinu a trestu je zakódované v indiánskych mýtoch. Práve mýty sú totiž akási "biblie" indiánov, podľa ktorej sa riadi. Mýty obsahujú pravidlá, ako sa správať k ostatným ľuďom i prírode. Indiáni sú prirodzene lojálni, k zločinom a kriminalite vlastne ani nedochádza. Na druhú stranu sú ale tiež horkokrvní a rýchlo vzplanú. Často ide pritom o ženu, pretože tá má dôležitú úlohu v zachovaní ďalšej existencie rodu a kmeňa. Kvôli ženám sa niekedy prepadajú dediny. je to podobne ako vo zvieracej ríši: dôležité je prežitie, to je zákon nadovšetko. Veľakrát sa nám môžu zdať praktiky indiánov drsné, ale oni žijú v prírode, ktorá je voči nim neľútostná. Pri zločinu je maximálnym trestom vykázaní z kmeňa - ostrakizácii.
Čo pre indiánov znamená čas?
Indiáni čas nevnímajú; nevie, koľko im je rokov, to je pre nich napokon podružné, sledujú ale ročné obdobie. Ja som v Amazónii tiež prestal nosiť hodinky, rovnako by sa mi v tom teple rozpadli. Indiáni ale starostlivo pozorujú pohyb Slnka a majú perfektne vypracované slnečné kalendára. Napríklad šaman sleduje pohyb lúča vo výseku svojho okna. Presne tak vie, kedy prichádza obdobie dažďov či sucha. Indiáni sú napojení na cyklus prírody a vesmíru, ktorý počítajú do svojho životného prostredia. Všetky planéty považujú za súčasť svojej existencie. Tiež majú v tejto oblasti oveľa väčšie znalosti ako my. Indián vie vymenovať 200 hviezd a 50 súhvezdí. Rovnako voľným okom pozorujú pohyb Mliečnej dráhy a hviezd a z toho vyvodzujú, čo sa bude diať na Zemi. Nie však tak, že by pohyb Mliečnej dráhy a hviezdy priamo spôsobovali nejaké procesy, ale indiáni vnímajú časovú zhodu: keď sa tak či tak posunie Mliečna dráha či hviezdy, tak porastú určité rastliny, začnú vyliezať hady a podobne. Ich spätosť s vesmírom sa prejavuje aj v architektúre. Domy si indiáni stavajú podľa svetových strán a zároveň každý trám a tyč predstavujú nejaký prvok vesmíru. Centrálny stĺp je Slnko, ďalšie sú potom planéty. Keď potom večer indiáni leží doma a pozerajú sa do krovu svojho domu, vidí celý vesmír. To, že si indiáni preniesli vesmír do svojho obydlia, je nádherné.
Akú inú pomoc - okrem dokumentácie ich zvykov - môžeme indiánom ešte ponúknuť?
Nadácia Veľká Amazónie má niekoľko projektov. Do Amazónie sme napríklad priviezli odborníkmi zo Zoologické a botanickej záhrady v Plzni, ktorí skúmajú korytnačky, kajmanmi a rastliny. V osade Yek'wanů, ktorá je na rozpadu, sa tiež snažíme podporovať deti, ktoré majú záujem študovať. Keď už sa táto osada natoľko priblížila civilizáciu, že ju nemožno "zachrániť", chceme aspoň deti na civilizáciu trochu pripraviť, informovať ich aj o zlu, ktoré ich môže zničiť. Napríklad indiáni sú často vykorisťovaní politicky, pretože predstavujú hlasy. Politické strany im vozia nezmyselné dary a snaží sa ich získať. v súčasnej dobe podporujú virtuálne rodičia v Česku štúdium šiestich študentov a študentiek. Z nedávnej cesty som priviezol informácie o ďalších šiestich deťoch, ktoré by chceli študovať a ktorým teraz hľadám virtuálne rodičia. Podporujeme tiež indiánsku ľudovú výrobu. vykupujeme od nich náhrdelníky, zvieratká, sedačky a ďalšie výrobky, ktoré potom tu predávame. Naša pomoc však nie je len materiálne či výskumná: máme radosť, že sa tešíme dôvere indiánov a snažíme sa tak v dlhých nočných debatách posilniť ich hrdosť a aby zostali verní svojmu pralesu . Trávime skrátka obojstranne príjemný čas. Ak by vám chcel niekto pomôcť, ako to môže urobiť? Radi prijmeme ponuku na spoluprácu či pomoc. Vždy ale konkrétnu formu pomoci konzultujeme so samotnými indiánmi, nikdy nerobíme niečo, čo by nechceli. Bolo by určite dobré, keby napríklad niekto mal záujem pracovať v ich základnej škole či pomohol organizovať ekoturistické návštevy, kedy indiáni prechádzajú pralesom a ukazujú záujemcom rastliny, plaví sa s nimi po rieke a podobne. To by sami indiáni - v onej osade na rozpade - uvítali. Informácie o aktivitách našej nadácie sú na webe www.granamazonia.cz, záujemcovia o spoluprácu sa môžu obrátiť priamo na mňa.
Koľkými belochom sa podarilo do sveta amazonských indiánov preniknúť?
Jedným z belochov, ktorý zásadným spôsobom prispel k výskumu indiánov a ktorého si naozaj vážim, je francúzsky antropológ Claude Lévi-Strauss, ktorému je dnes vyše sto rokov. Lévi-Strauss dešifroval indiánske mýty, ktoré majú hlboký skrytý význam. Veľa odborníkov sa bojí vyraziť do terénu, ale iným spôsobom sa nedá nič zistiť. Lévi-Strauss strávil v teréne veľa času, spoznal reálie indiánov a "nelouskal" len nejaké knihy od stola v Európe. Na návštevu u indiánov musí byť človek pripravený, musí už vedieť o danom etniku veľa informácií. Znalosť ani dôveru indiánov ako turista či počas niekoľkomesačného pobytu nezíska.
Aký máte pocit, keď sa z Amazónie vrátite do Európy?
Je to vždy návrat do žabomyších vojen, kde si niekoľko chalanov hrá na piesku a borí si vzájomne bábovky. Myslíme si, že sme pupok sveta a zároveň trpíme obrovskou stratou duchovných hodnôt, stali sme sa veľmi vyprázdnenie. Namiesto duchovného rozmeru života uprednostňujeme materiálno, ťahanice a politiku. Zrejme sme tak "naprogramovaní", pretože belosi sa nikdy nepoučili. Naše praktiky - napríklad pri dobývaní cudzích území - sa nezmenili. Amazónia je posledný kus územia, ktorý nie je v Amerike dobytý. V Peru teraz chcú belosi ťažiť naftu, čo je obdobná situácia ako pri španielskej conquistě pred piatimi stovkami rokmi. Vtedy za dobývaním stáli peniaze a zlato. Dnes rabujeme ropu, drevo na nábytok, drogy, zafíry, smaragdy, železo, urán ... Pritom to zdôvodňuje tým, že "my" to potrebujeme a považujeme za úplne prirodzené, že si to jednoducho berieme. Neuvedomujeme si ale, že to robíme na úkor niekoho iného.

Zdroj: http://www.novebohatstvi.cz/
reklamy na stránke nedokážem ovplivniť....sorry!
Flag Counter
Zdroj:okrem vlastných materiálov všetko ostatné zo svojej mailovej schránky.ak sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a ihneď zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one