xixi

xixi

Každý máme svoj ​​šuplík, kam si ukladáme dôležité veci.......
Každý máme svoj ​​šuplík, kam si ukladáme dôležité veci.......
KUK

KUK

Všetky záhady sveta som vedel vysvetliť, od temna prachu zeme po zenit. Z pút myšlienok a klamov som sa oslobodil. Záhadu smrti neviem rozuzliť! Avicenna

Elamiti
civilizácie srelkaa.jpg
Základná charakteristika
Elámci obývali juhozápadnú oblasť dnešného Iránu. Približne v 25. storočí p.n.l. ovládli veľkú časť Iránskej plošiny. Znalosť ich dejín sa opiera hlavne o poznatky zo spisov susedných národov. Hlavným mestom ich kráľovstva boli Súzy. Podľa nich sa celá krajina niekedy nazýva aj Susiana. Známi boli hlavne ako neľútostní bojovníci. V priebehu 2. tisícročia p.n.l. plienili pravidelne vtedajšie mestské štáty. Taktiež dobyli ríšu Kasitov a bojovali aj so Sumermi. V roku 2315 p.n.l. Sargon Akkadský ovládol Elam, no okolo roku 2200 p.n.l. princ Puzur-Inšušinak obnovil samostatnosť kráľovstva. Elamčina sa vtedy stala štátnym jazykom. Odborníci delia dejiny Elamu na tri obdobia:
Staroelámske obdobie
Počas neho vládli tri dynastie. Králi z prvých dvoch, Awanskej (pomenovanej podľa mesta Awan) a Simaški sú spomenutí v súzskom zozname, datovanom od starobabylonského obdobia. Tento dokument spomína 12 mien s dodatkom „dvanásť kráľov Awanu“, a ďalších 12 s dodatkom „dvanásť Simaški kráľov“. Na rozdiel od textov z Mezopotámie zrejme nie je tento záznam úplný. Napriek tomu niektoré z uvedených osôb poznáme aj z iných zdrojov – súzských alebo mezopotámskych.
Awanská dynastia (2400-2100 p.n.l.)
Táto dynastia bola súčasníkom so spomínaným Sargonom Akkadským (2334-2279 p.n.l.). Jej posledný kráľ Puzur-Inšušinak pravdepodobne vládol v čase Ur-Nammuna (2112-2095 p.n.l.), zakladateľa tretej dynastie Urskej dynastie. V tomto okamihu sú informácie v prameňoch jasnejšie, pretože Mezopotámcov upútalo prírodne bohatstvo perzskej plošiny. Záznamy o ich vojenských ťaženiach poskytujú dôležité údaje pre rekonštrukciu histórie a geografie Elamu.

Aj keď nie je nič známe o prvých siedmich kráľoch vymenovaných v tomto babylonskom zozname, ôsmy a deviaty je spomenutý (v obrátenom poradí) v spravách o kampaniach Sargona a jeho syna Rimuša. Primárnym účelom týchto akkadských expedícií bolo ekonomické využitie elamského územia. Zdá sa však, že to boli iba nájazdy, nepodarilo sa ho skutočne dobyť. Za panovania akkadského Naram-Sina bola uzavretá zmluva medzi jeho vazalským kráľom a kráľom Awwanu. Je to prvý elámsky text napísaný v klinovom písme, ale jeho interpretácia je stále ťažká.

Posledný kráľ z tohto zoznamu, Puzur-Inšušinak, dobyl najprv Súzy, potom Anšan. Zdá sa, že sa mu podarilo zjednotiť Elam. Jeho nástupca Girnamme však nebol schopný udržať Súzy pod elamitským vplyvom.
Dynastia Simaški (2100-1970 p.n.l.)
O 9-tich kráľoch z dynastie Simaški (v zozname je uvedených 12) máme záznamy aj z iných zdrojov. Prvá časť toho obdobia je charakterizovaná nepretržitými mezopotámskymi útokmi na perzskú plošinu. Tieto kampane sa striedali s obdobiami mieru. Neskôr sila Mezopotámie začala pomaly slabnúť. Posledný kráľ Urskej dynastie, Ibbi-Sin (1963-1940 p.n.l.), nebol schopný preniknúť hlboko do elámskeho územia. V roku 2004 p.n.l. sa Elamiti spojili so Súzanmi pod vedením Kindattua, šiesteho kráľa Simaški, dobyli Ur a odviedli Ibbiho-Sina ako väzňa.
Stredoelámska perióda
Stredoelámska perióda bola poznačená výraznou zmenou oproti predchádzajúcej. Bola dokončená ,,elaminizácia“ celého kráľovstva. Vládli tieto dynastie:
Dynastia Kidinuids (1500-1400 p.n.l.)
Pojem dynastia Kidinuids je možno nevhodný, pretože neexistuje žiadny náznak akýchkoľvek synovských vzťahov medzi piatimi vládcami, ktorí nasledovali v nejasnom poradí – Kidinu, Inšušinak-sunkir-nappipir, Tan-Ruhurater II, Šalla, a Tepti-Ahar.
Igihalkid dynastia (1400-1210 p.n.l.)
Až do nedávnej doby sa Igihalkid dynastia zdala byť najznámejšou v elamskej histórii. Verilo sa, že po nájazde kasitského vládcu Mezopotámie Kurigalzua II. proti Hurpatilovi, elamskému kráľovi, sa v krajine v roku 1320 p.n.l ujal násilne moci Igi-halki. Toto obdobie sa skončilo Kidin-Hutranom, ktorý ukončil nadvládu Kasitov víťazstvom nad Enlil-nadin-šumiom (1224 p.n.l.) a Adad-šuma-iddinom (1222-17 p.n.l.). Z tejto pochádzal aj kráľ Untaš-Napiriša – za jeho vlády bol v roku 1250 p.n.l. postavený zikkurat v Chogha Zanbîl. Dokumenty napísané v akadčine z obdobia ich vlády sú vzácne – väčšina z nich sú len kliatby proti tým, ktorí by mohli manipulovať s dielami, ktoré vytvorili, ako keby sa to týkalo výlučne obyvateľov Mezopotámie.
Dynastia Šutrukid (1210-1100 p.n.l.)
Za éry tejto dynastie elámska civilizácia žiarila v celej svojej kráse. Bohatstvo Šutruk-Nahhunta a jeho troch nasledovníkov Kutir-Nahhunta II, Šilhak-Inšušinaka a Hutelutuš-Inšušinaka umožnilo výpravy proti Kaistom v Mezopotámii a výstavbu luxusných chrámov po celej ríši. Šutruk-Nahhunte, syn Hallutuš-Inšušinaka, snáď po babylonskom odmietnutí elamských nárokov na zvrchovanosť, rozpútal niekoľko kampaní proti Mezopotámii odkiaľ si odniesol rad trofejí. V roku 1158 p.n.l. zabil kasitského kráľa Zababa-šuma-iddinu a dosadil vlastného syna Kutir-Nahhunta na babylonský trón. Keď Šutruk-Nahhunte zomrel, Kutir-Nahhunte úspešne pokračoval v jeho politike. Ukončil vládu Kasitov v Mezopotámii zosadením Enlil-nadin-ahiho (1157-1155 p.n.l.). Vládol len krátko pred tým, než ho nahradil jeho brat Šilhak-Inšušinak. Posledný kráľ dynastie – Hutelutuš-Inšušinak, bol syn Šutruk-Nahhunteho a jeho dcéry – pravdepodobne jeden z prípadov incestu. Bol menej brilantný ako jeho predchodcovia. Musel sa vzdať Súzy kvôli Nabuchodonozorovi (1125-04 p.n.l.). S týmto kráľom zmizla sila Elamitov na dlhu dobu.
Novoelámska perióda (1100-539 p.n.l.)
Základným prvkom, ktorý charakterizuje Novoelámsku periódu bol masívny príchod Iráncov na Iránsku plošinu, čo malo za následok ešte väčšie zmenšenie toho, čo zostalo z bývalej Elámskej ríše.

Elámske texty potvrdené z asýrskych zdrojov rozlišujú dve skupiny útočníkov – „Mocných Médov“ a ,,Vzdialených Médov“. Médov, ktorí žijú vedľa vrchu Biikni (jeho súčasný názov ani poloha nie sú presne známe), v horách Lapis Lazulitu.

Prvá skupina, ktorá obsadila región okolo Ecbatana (moderný Hamadan), bola známa vďaka častým kontaktom s Asýrčanmi. Druhá skupina, zahŕňa všetky kmene, ktoré ovládali teritória medzi oblasťou dnešného Teheránu a východného Afganistanu. Niektorí historici ich nazývajú pravými menami (Parti, Sagarti , Ariani, Margiani, Baktríjci, Sogdijci), no asýrske anály ich označujú ako ,,Vzdialených Médov“.
Novoelámska perióda I. 1100-770 p.n.l.
Z tohto obdobia nemáme veľa dokumentov. Tabuľky z Malyanu (objavene Stolperom v roku 1984) spomínajú, že Anšan bol aspoň čiastočne elámsky – takmer všetky mená, ktoré uvádzajú, sú elamského pôvodu. Podľa mezopotámskych tabuliek z tej doby vieme, že babylonský kráľ Mar-biti-apla-usur (984-79 p.n.l.) bol elámskeho pôvodu a že Elámci bojovali na strane babylonského kráľa Marduk-balassu-iqbi proti asýrskych silám pod vedením Šamši-Adada V. (823-11 p.n.l.).
Novoelámska perióda II. (770-646 p.n.l.)
Až do polovice 8. storočia p.n.l. babylonská kronika (vydaná A. K. Graysonom v roku 1975) spomína rolu Elámcov v konfliktoch medzi Babylončanmi a Asýrčanmi. Kráľ Humban-Nikaš (743-17 p.n.l.), syn Humban-tahrua, prišiel na pomoc Merodach-baladanovi v ťažení proti asýrskemu Sargonovi II..

Krátko nato opäť vypukli boje medzi Akkadčanmi a Elámcov porazili vojska Sargonovho syna Sancheríba. Ten zosadil z babylonského trónu Merodach-baladana a umiestnil naň svojho vlastného syna Aššur-nadin-šumiho. Šutruk-Nahhunte bol potom zavraždený jeho bratom Hallušuom, spomínaným v babylonskej kronike. Po niekoľkých potýčkach so Sanncheríbovými vojskami bol Hallušu zavraždený a nakoniec začal vládnuť Humban-umena III (692-89 p.n.l.).

Po nástupe na trón regrutoval novú armádu, vrátane vojakov z Ellipi, Parsumashu a An-šanu, s cieľom pomôcť Babylončanom v boji proti Asýrčanom v Halule (691 p.n.l.). Každá strana sa vyhlasovala za víťaza, ale Babylon ovládli Asýrčania.

Vzťahy Elamitov s Babylóniou sa začali zhoršovať počas vlády Humban-haltaša II. (680-75 p.n.l.), čo môže vysvetľovať, prečo jeho brat a nástupca Urtaku (674-64 p.n.l.), ako prvý dodržiaval dobré vzťahy s asýrskym kráľom Aššurbanipalom (668-27 p.n.l.). Ten mu pomohol tak, že počas hladomoru mu poslal pšenicu. No po novom útoku Elamitov na Mezopotámiu sa vzťahy medzi Elamom a Asýriou opäť zhoršili. Zomrel pri tom Urtaku a nahradil ho Teumman (664-53 p.n.l.). Po jeho nástupe opäť zaútočil na jeho kráľovstvo Aššurbanipal. Pri bitke na Ulai v roku 653 zabil Teummana. Po tomto víťazstve Aššurbanipal inštaloval na trón Urtakovho syna, ktorý býval v Asýrii.

Humban-nikaš II. bol dosadený v Madaktu, strategickom mieste no ceste do Mezopotámie. Medzi Aššurbanipalom a jeho bratom Šamaš-šum-ukinom v Babylónii vypukla vojna o trón. To Elamitom umožnilo menší oddych. Tammaritu získal trón Humban-nikaša II. Humban-nikaš ho vyhnal do Asýrie. Popri tom v roku 648 p.n.l. zabil Humban-haltaša II.. Ranou z milosti však uštedril Aššurbanipal v roku 646 p.n.l., keď vyplienil Súzy po tom, čo zničil celý Elám.

Neskôr sa Elam stal súčasťou Perzskej ríše – zrejme po dobytí Kýrom v roku 539 p.n.l.
Zdroje:
cais-soas.com/CAIS/History/Elamite/elam_history.htm
Veľký Atlas Stratených Civilizácii (Kolektív) ISBN 80-06-01009-9
en.wikipedia.org/wiki/Elam
Obrázok: crystalinks.com/elamite.jpg
reklamy na stránke nedokážem ovplivniť....sorry!
Flag Counter
Zdroj:okrem vlastných materiálov všetko ostatné zo svojej mailovej schránky.ak sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a ihneď zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one